1.časť
„Haloooo! Nika, vnímaš ma vôbec?!“ pýtam sa svojej najlepšej kamarátky počas prechádzky v parku. „Ale samozrejme...“ odpovedá, ale ja vidím, že mysľou je niekde úplne inde. Veď ju poznám skoro tak dobre ako vlastnú sestru. S Nikou Krpáčovou sa poznám už od škôlky, ale nerozlučnú dvojku tvoríme len pár rokov. Odvtedy, čo som sa rozhodla vrátiť sa k otcovi.
Aby ste chápali, tu v Dúbravke, som bývala spolu s mamou a otcom, ale neskôr im to začalo škrípať a rozhodli sa, že sa rozvedú. Mňa súd pridelil mamine, čo mi vtedy vôbec nevadilo, pretože sme bývali na dedine a bola to po tých nudných rokoch v meste príjemná zmena, ale odkedy si mama našla priateľa, mala som pocit, že im trochu prekážam. A tak som sa vrátila do Bratislavy a teraz tu bývam s ocinom. A je mi tu celkom dobre....
pribeh
(bublina, 29. 12. 2010 15:48)