Ľuďom aj zvieratám sladké chutí. Chuť na sladké teda je celkom nornálna a prirodzená. Žiaľ, následky sú už horšie. Hlavne ak je prítomný nedostatok pohybu, jedenie sladkostí často vedie ku obezite.

V prírode sa chuť na sladké dá ukojiť pomerne neľahko. Napríklad medom. No v civilizovanom svete sú sladké pokrmy ľahko dostupné. Často je ich energetická hodnota znásobená obsahom tuku. (Čokoláda, zákusky…)

Samotné jedenie sladkostí nie je problémom, ak sa často hýbete. No sladkosti s tukom už spálite ťažšie - chcelo by to zaťaženie porovnateľné s profesionálnymi športovcami.

Sladké jedlo u predisponovaných ľudí vyvolá v tele reakciu. Sladkosti sa v tele zmenia na krvný cukor. To spôsobí vyplavenie hormónu inzulín. Ten cukor z krvi “stiahne”, časť z neho premení na tuk a uloží. Zníženie obsahu cukru v krvi vyvolá neodolateľný hlad, pre ktorý je práve chuť na sladké celkom typická. Tento hlad je takmer neovládateľný.

Chuti na sladké sa dá predísť jednoducho: jedzte len jedlá z nízkym glykemickým indexom, každé jedlo začnite konzumáciou zeleniny a pauza medzi jedlami nesmie byť väčšia, ako 3 hodiny. (Okrem spánku.) Týmito krokmi dosiahnete, že sa vám za pár dní začne hladina cukru a inzulínu v krvi stabilizovať. Záchvaty túžby po sladkostiach sa stratia.

ZDROJ: www.chudnutieako.sk